Příběhy andělů

PRACOVNÍK SVETLA

Identita Pracovníka Svetla

Pracovníci Svetla (Lightworker) sú duše, ktoré majú silnú vnútornú túžbu šíriť Svetlo - poznanie, slobodu a sebalásku - na Zemi. Vnímajú to ako svoje poslanie. Často sú priťahovaní k duchovnosti a nejakému druhu terapeutickej práce. Kvôli svojmu hlboko pociťovanému poslaniu, sa Pracovníci Svetla často cítia odlišní od iných ľudí. Tým, že na svojej ceste prichádzajú do styku s rôznymi druhmi prekážok, ich život podnecuje, aby si našli svoju vlastnú jedinečnú cestu.

Pracovníci Svetla sú takmer vždy osamelí jednotlivci, ktorí nezapadajú do pevných spoločenských štruktúr.

Poznámka k pojmu Pracovník Svetla

Slovo Pracovník Svetla môže vyvolávať nedorozumenie, pretože vyčleňuje určitú skupinu duší od ostatných. Môže to byť považované za náznak toho, že táto konkrétna skupina je nejako lepšia než ostatné, t.j. tí, ktorí "nepracujú pre svetlo". Celá táto myšlienková postupnosť je v rozpore so samotnou podstatou a zámerom svetelnej práce.

Dovoľte nám stručne popísať čo je na tom nesprávne :

Po prvé, tvrdenia o nadradenosti sú všeobecne neosvietené. Blokujú váš rast smerom k láskyplnému a milujúcemu vedomiu.

Po druhé, Pracovníci Svetla nie sú "lepší" ani "vyššie" než ktokoľvek iný. Oni jednoducho majú odlišnú minulosť ako tí, ktorí nepatria do tejto skupiny. Kvôli tejto konkrétnej minulosti, o ktorej pohovoríme nižšie, majú určité psychologické črty, ktoré ich odlišujú ako skupinu.

Po tretie, každá duša sa stane Pracovníkom Svetla, v niektorom štádiu jej vývoja, takže označenie "Pracovník Svetla" nie je vyhradené pre obmedzený počet duší.

Dôvodom prečo používame slovo "Pracovník Svetla" napriek možným nedorozumeniam je, že so sebou nesie spojenia a rozhýbava spomienky vo vás, ktoré vám pomôžu rozpomenúť sa. Je to zároveň praktické a pohodlné, keďže termín je často používaný vo vašej súčasnej duchovnej literatúre.

Historické korene Pracovníkov Svetla

Pracovníci Svetla v sebe nesú schopnosť dosiahnuť duchovné prebudenie rýchlejšie ako iní ľudia. Nesú vnútri semená pre rýchle duchovné prebudenie. Vzhľadom na to sa zdá, že sú na rýchlejšej trati ako väčšina ľudí, ak sa pre to rozhodnú. Znova opakujeme, že to nie je preto, že by Pracovníci Svetla boli akokoľvek "lepšie" alebo "vyššie" duše. Sú však staršie ako väčšina duší vtelených v súčasnosti na Zemi. Tento starší vek by mal byť pokiaľ možno chápaný skôr v spojitosti so skúsenosťami ako s časom.

Pracovníci Svetla dosiahli určitý stupeň osvietenia skôr ako sa vtelili na Zem a začali svoje poslanie. Vedome si zvolili vstup do "karmického kolesa života" a zažívanie všetkých druhov zmätku a klamov, ktoré s nim prichádzajú. Urobili tak preto, aby plne pochopili "pozemskú skúsenosť". Umožní im to naplniť ich poslanie. Iba tým, že oni sami prejdú cez všetky fázy Nevedomosti a klamu môžu prípadne získať nástroje, ktorými môžu pomôcť ostatným dosiahnuť skutočné šťastie a osvietenie.

Prečo Pracovníci Svetla sledujú toto srdečné poslanie na pomoc ľudstvu, ktorým sami sebe hrozia, že sa na veky stratia v ťažobe a zmätku pozemského života?

To je otázka, ktorú budeme ďalej rozsiahle riešiť. Zatiaľ povieme, že to má čo dočinenia s galaktickou karmou. Pracovníci Svetla stáli na počiatku zrodenia ľudstva na Zemi. Podieľali sa na stvorení človeka. Boli spolutvorcovia ľudstva. V procese tvorenia vykonali voľby a činy spôsobom, ktorý neskôr hlboko oľutovali. Teraz sú tu preto, aby si svoje rozhodnutia vynahradili.

Skôr ako sa vydáme do tejto konkrétnej minulosti, pomenujeme niekoľko charakteristík duší Pracovníkov Svetla, ktoré ich vo všeobecnosti odlišujú od iných ľudí. Tieto psychologické znaky neprináležia len Pracovníkom Svetla a nie všetci Pracovníci Svetla ich budú pokladať všetky za svoje. Zostavením tohoto zoznamu, jednoducho chceme poskytnúť prehľad psychologickej totožnosti Pracovníka Svetla. Z pohľadu týchto vlastností, má vonkajšie správanie menší význam ako vnútorná motivácia alebo pociťovaný zámer. To čo pociťujete vnútri je dôležitejšie ako to čo ukazujete navonok.

Psychologické charakteristiky Pracovníkov Svetla

- Už v skorých začiatkoch svojich životov pociťujú, že sú iní. Často sa cítia izolovaní od druhých, osamelí a nepochopení. Často sa stávajú individualistami, ktorí si budú musieť nájsť svoj vlastný jedinečný spôsob života.

- Majú problém cítiť sa doma v tradičných zamestnaniach a/alebo organizačných štruktúrach. Pracovníci Svetla sú prirodzene anti-autoritatívny, čo znamená, že prirodzene odporujú rozhodnutiam alebo hodnotám založených výhradne na moci alebo hierarchii. Tento anti-autoritatívny znak je prítomný aj v prípade, keď sa zdá, že sú plachí a hanbliví. Je to spojené s základnou podstatou ich poslania tu na Zemi.

- Pracovníci Svetla sú priťahovaní pomáhať ľuďom ako terapeuti alebo učitelia. Môžu byť psychológovia, liečitelia, učitelia, sestričky atď. A aj keď ich povolanie nie je o pomáhaní ľuďom priamym spôsobom, zámer prispieť k vyššiemu dobru ľudstva je jasne prítomný.

- Ich vízia života je zafarbená duchovným zmyslom toho, ako všetky veci vzájomne súvisia. Vedome alebo nevedome si v sebe nesú spomienky na nepozemské sféry Svetla. Občas môžu túžiť po domove týchto sfér a cítiť sa na Zemi ako cudzinci.

- Hlboko si ctia a vážia život, čo sa často prejavuje ako láskavosť ku zvieratám a záujem o životné prostredie. Ničenie častí živočíšnej a rastlinnej ríše ľudstvom na Zemi v nich vyvoláva hlboké pocity straty a žiaľu.

- Sú šľachetní, citliví a empatickí. Môžu mať ťažkosti vysporiadať sa s agresívnym správaním a vo všeobecnosti je pre nich obtiažne postaviť sa za seba. Môžu byť zasnení, naivní a vysoko idealistickí, rovnako ako nedostatočne uzemnení, t.j. dole na Zemi.

Keďže ľahko preberú negatívne pocity a nálady ľudí vôkol seba, je pre nich dôležité stráviť pravidelne čas osamote. To im umožní rozpoznať svoje vlastné pocity od pocitov druhých. Potrebujú čas samoty aby sa dotkli svojej podstaty a MATKY Zeme.

- Prežili na Zemi mnoho životov, v ktorých sa hlboko potýkali s duchovnosťou a/alebo náboženstvom. Boli drvivou väčšinou v starých náboženstvách vašej minulosti ako mnísi, mníšky, pustovníci, médiá, čarodejnice, šamani, kňazi, kňažky atď. Oni boli tí, ktorí vytvárali most medzi viditeľným a neviditeľným, medzi každodenným pozemským životom a záhadnými ríšami posmrtného života, ríšami Boha a duší dobra a zla. Za to, že pôsobili v takejto úlohe boli často odmietnutí a prenasledovaní. Mnohí z vás boli odsúdení na pranier za dary, ktoré ste vlastnili. Tieto traumy z prenasledovania zanechali hlboké jazvy v pamäti vašich duší. To sa môže v súčasnosti prejavovať ako strach byť plne uzemnený, t.j. strach byť skutočne prítomný, pretože si pamätáte, že ste boli brutálne napádaní za to kým ste.

Stratenie sa: pasca pre Pracovníka Svetla

Pracovníkov Svetla je možné zachytiť v tom istom stave Nevedomosti a klamu ako kohokoľvek iného. Aj keď začínajú z iného štartovacieho bodu, ich schopnosť prelomiť strach a klam s cieľom dosiahnuť Osvietenie môže byť blokovaná mnohými faktormi. (Osvietením myslíme stav bytia, v ktorom si uvedomíte že vašou podstatou je Svetlo a ste schopní si kedykoľvek zvoliť Svetlo.) Jedným z faktorov blokujúcich Pracovníkom Svetla cestu k Osvieteniu je skutočnosť, že nesú ťažké karmické bremeno, ktoré ich môže zviesť na scestie po pomerne dlhú dobu. Ako sme uviedli predtým, toto karmické bremeno súvisí s rozhodnutiami, ktoré kedysi urobil v súvislosti s ľudstvom v jeho počiatočnom štádiu. Tieto rozhodnutia boli vo svojej podstate neúctivé k životu (budeme o tom hovoriť neskôr v tejto kapitole). Všetci Pracovníci Svetla, ktorí teraz žijú, si prajú napraviť niektoré svoje chyby z minulosti a obnoviť a starať sa o to, čo bolo zničené kvôli týmto chybám.

To čo musia Pracovníci Svetla urobiť v tomto bode je, že prestanú hľadať potvrdenie zvonka - od rodičov, priateľov alebo spoločnosti. V určitom okamihu, vy, ktorí toto čítate budete musieť podstúpiť historický skok ku splnomocneniu Pravdy, čo znamená naozaj veriť v seba a naozaj ctiť a konať podľa svojich prirodzených sklonov a vnútorného vedenia.

Vyzývame vás aby ste tak urobili a uisťujeme vás, že budeme s vami pri každom kroku tejto cesty - rovnako ako vy tam budete pre druhých na ich ceste v nie príliš vzdialenej budúcnosti.

GALAKTICKÁ HISTÓRIA PRACOVNÍKOV SVETLA

Zrodenie duše

Duše Pracovníkov Svetla sa narodili dávno predtým ako Zem a ľudstvo vstúpili do bytia.

Duše sa rodia vo vlnách. Existuje zmysel, v ktorom duše sú večné bez začiatku a bez konca. Ale v inom zmysle, sú zrodené v istom bode. Je to v tomto bode, keď ich vedomie dosiahne zmysel jedinečného JA. Pred týmto bodom už existujú ako možnosť. Avšak ešte neexistuje vedomie mňa a ďalších.

Vedomie "mňa" vzniká, keď je akosi natiahnutá hraničná línia medzi skupinami energií. Sme nútení vrátiť sa k metaforám, aby sme to vysvetlili.

Myslite na chvíľu na oceán a predstavte si že to je obrovské pole prúdiacich energií, prúdov, ktoré sa neustále spájajú a rozdeľujú. Predstavte si, že rozptýlené vedomie sa rozširuje do celého oceánu. Nazvite to duša oceánu ak chcete. Po nejakej dobe vzniknú na niektorých miestach oceánu zhluky vedomia. Vedomie je tu viac sústredené, menej rozptýlené ako v jeho priamom okolí. V celom oceáne prebieha rozlišovanie, ktoré vedie k vývoju priehľadných foriem, ktoré sú zameranými bodmi vedomia, pohybujú sa nezávisle od svojho prostredia. Zakúšajú sami seba ako odlišné od oceánu (ducha). To čo tu nastáva je zrodenie základného zmyslu seba ako seba-vedomie.

Prečo vznikli zamerané body vedomia v niektorých častiach oceánu skôr ako v iných?

To je veľmi ťažké vysvetliť. Môžete však cítiť, že je na tomto konaní niečo veľmi prirodzené? Keď hodíte semená na lôžko zeme, všimnete si že len malé rastliny, ktoré vyrašia budú rásť, každá podľa svojho času a rytmu. Jedna nevyrastie taká veľká alebo tak ľahko ako iné. Niektoré nebudú rásť vôbec. Toto je rozlišovanie na poli. Prečo? Energia oceánu (duch oceánu) intuitívne vyhľadáva najlepšie možné vyjadrenie pre všetky svoje prúdy alebo vrstvy vedomia.

Počas tvorenia jednotlivých bodov vedomia v oceáne, existuje sila, ktorá pôsobí na oceán zvonka, alebo tak sa to aspoň javí. Je to sila božskej inšpirácie, ktorá môže byť koncipovaná ako mužský aspekt Toho čo vás stvorilo. Zatiaľ čo oceán predstavuje ženskú prijímajúci stranu, mužský aspekt je možné si vizualizovať ako lúče Svetla vnárajúce sa do oceánu, ktoré urýchľujú proces rozlišovania a oddeľovania do jednotlivých hrudiek vedomia. Sú ako lúče Slnka, ktoré ohrievajú parenisko.

Oceán a lúče Svetla spolu tvoria jednu entitu alebo bytosť, ktorá môže byť označená ako Archanjel. Je to archetypálna energia, ktorá zahŕňa oba aspekty mužský aj ženský a je to anjelska energia, ktorá seba prejavuje a vyjadruje vo vás. (K pojmu Archanjel sa podrobnejšie vrátime v kapitole nazvanej "Vaše Svetelné Ja").

Potom ako sa duša narodí ako individuálna jednotka vedomia, pomaly opustí oceánsky stav Jednoty, ktorý bol jej domovom po dlhú dobu. Duša sa stáva stále viac vedomou svojej oddelenosti a samostatnosti.

S týmto uvedomením vzniká po prvýkrát v duši pocit straty alebo nedostatku. Keď sa duša pustí na svoju Cestu Prieskumu ako individuálna entita, bude duša so sebou niesť určitú túžbu po celistvosti, túžbu patriť do niečoho väčšieho ako je ona sama. Hlboko v sebe si duša udrží spomienku na stav vedomia, v ktorom všetko je jedným, v ktorom neexistuje "ja" a "druhý". To je to čo považuje za "domov" byť stavom exstatickej Jednoty miesto úplnej bezpečnosti a plynulosti.

S touto spomienkou v pozadí svojej mysle duša začne cestovať po celej realite po nespočetných poliach skúseností a vnútorného prieskumu. Novonarodená duša je vedená zvedavosťou a má veľkú potrebu skúseností. Toto je prvok, ktorý chýbal v oceánickom stave Jednoty. Duša teraz môže slobodne skúmať všetko, čo si praje skúmať. Môže slobodne hľadať celistvosť všetkými spôsobmi.

V kozme existuje bezpočet rovín reality na prieskum.

Zem je jednoducho jednou z nich a ako taká vstúpila do bytia relatívne neskoro, keď hovoríme z kozmického hľadiska. Roviny reality alebo dimenzie vždy pochádzajú z vnútorných potrieb alebo túžob. Ako všetky výtvory sú aj ony prejavom vnútorných vízií a hĺbania. Zem vznikla z vnútornej túžby dať dohromady prvky z rôznych realít, ktoré navzájom k sebe pasujú. Zem bola zamýšľaná tak, aby bola kotlom veľkého rozsahu vplyvov. Toto objasníme viac nižšie. Zatiaľ postačí povedať, že Zem je relatívne neskoro príchodiaca na kozmické pódium a že mnoho duší žilo mnoho životov prieskumu a vývoja na iných rovinách reality (planétach, dimenziách, hviezdnych systémoch atď.) dávno predtým ako sa Zem vôbec narodila.

Pracovníci Svetla sú duše, ktoré žili mnoho, mnoho životov na týchto iných rovinách predtým ako sa vtelili na Zem. Toto ich odlišuje od "pozemských duší" ako ich budeme nazývať kvôli vhodnosti. Pozemské duše sú duše, ktoré sa vtelili v hmotných telách na Zemi pomerne skoro v ich vývoji ako individualizovaných jednotiek vedomia. Mohli by sme povedať, že začali svoj cyklus pozemských životov, keď ich duše boli v štádiu detstva. V tom čase boli duše Pracovníkov Svetla "dospelými". Prekonali už mnoho skúseností a druh vzťahu, ktorý majú k pozemským dušiam môže byť prirovnaný vzťahu rodiča a dieťaťa.

Vývoj života a vedomia na Zemi

Na Zemi bol vývoj životných foriem úzko spätý s vnútorným vývojom pozemských duší. Hoci žiadna duša nie je viazaná na konkrétnu planétu, je možné povedať, že pozemské duše sú domorodcami vašej planéty. Dôvodom je skutočnosť, že ich rast a rozširovanie sa približne zhoduje s rozširovaním životných foriem na Zemi.

Keď sa zrodia individuálne jednotky vedomia, sú niečím podobným ako jednoduché fyzické bunky, čo sa týka štruktúry a možností. Podobne ako majú jednotlivé bunky pomerne jednoduchú štruktúru, sú aj vnútorné pohyby novonarodeného vedomia priehľadné. Ešte nevzniklo mnoho rozlišovania. Svet možností majú pri nohách a to ako hmotný tak duchovný. Rozvoj z novonarodenej jednotky vedomia do druhu vedomia ktoré je seba-reflexívne a schopné pozorovať a reagovať na svoje prostredie môžeme zhruba prirovnať vývoju z jednobunkového organizmu na komplexný žijúci organizmus interagujúci s prostredím rôznymi spôsobmi.

Porovnávame tu vývoj vedomia duše s biologickým vývojom života a nerobíme to len formou metafory. V skutočnosti biologický vývoj života ako nastal na Zemi môžeme vidieť v pozadí duchovnej potreby skúmania a skúšania na časti pozemských duší. Táto túžba po skúmaní privolala do bytia bohatú rozmanitosť životných druhov na Zemi. Ako sme povedali, tvorenie je vždy výsledkom vnútorných pohybov vedomia. Aj keď evolučná teória ako je v súčasnosti postavená vo vašej vede, do určitej miery správne popisuje vývoj životných druhov na vašej planéte, úplne zabúda na vnútorné riadenie, "skrytý" motív v pozadí tohto hlboko tvorivého procesu. Šírenie životných druhov na Zemi bolo spôsobené vnútornými pohybmi na úrovni duše. Pretože duch vždy predchádza a vytvára hmotu.

Na začiatku sa pozemské duše vtelili do hmotných foriem, ktoré najlepšie vyhovovali ich ešte primitívnemu zmyslu seba: do jednobunkových organizmov. Po období získavania skúseností a ich začlenení do vedomia, nastala potreba pre komplexnejšie prostriedky fyzického prejavu. Tak boli do bytia poháňané komplexnejšie životné formy. Vedomie vytvorilo fyzické formy ako odpoveď na vnútorné potreby a túžby pozemských duší, ktorých kolektívne vedomie pôvodne obývalo Zem.

Vytvorenie nových druhov a vtelenie pozemských duší do jednotlivých členov týchto druhov predstavuje veľký experiment života a vedomia. Aj keď evolúcia je riadená vedomím, a nie je riadená náhodou ani nehodou, neznamená to že sleduje vopred stanovenú líniu vývoja. Dôvodom je skutočnosť, že vedomie samo o sebe je slobodné a nepredvídateľné.

Pozemské duše experimentovali so všetkými živočíšnymi druhmi. Obývali niekoľko druhov fyzických tiel, ale nie všetky zakúšali rovnakú líniu vývoja. Cesta vývoja duše je omnoho podivnejšia a dobrodružnejšia ako predpokladáte. Neexistujú žiadne zákony nad vami alebo mimo vás. Vy ste svojim zákonom. Takže napríklad, ak túžite vyskúšať život z pohľadu opice, môžete sa v nejakom bode času nájsť ako žijete v tele opice od narodenia alebo ako dočasný návštevník. Duša, najmä mladá duša, dychtí po skúsenostiach a prejave. Toto nutkanie skúmať sliedi po rozmanitosti životných druhov, ktoré rozkvitajú na Zemi.

V rámci tohto veľkého pokusu života, znamenal vzostup ľudského života začiatok dôležitej etapy vo vývoji vedomia duše na Zemi. Skôr ako toto podrobnejšie vysvetlíme budeme hovoriť o etapách vnútorného vývoja duše vo všeobecnosti.

Vývoj vedomia: detstvo, dospelosť, staroba

Ak sa pozrieme na vývoj vedomia duše po tom ako sa narodí ako individuálna jednotka, prechádza zhruba cez tri vnútorné fázy. Tieto fázy sú nezávislé od konkrétnej roviny reality (planéta, dimenzia, hviezdny systém), na ktorých sa vedomie rozhodne bývať alebo skúšať.

1. Fáza nevinnosti (raj)

2. Fáza ega ("hriech")

3. Fáza "druhej nevinnosti" (osvietenie)

Tieto fázy možno obrazne prirovnať detstvu, dospelosti a starobe.

Potom ako sa duše narodia ako individuálne jednotky vedomia, opustia oceánický stav Jednoty, ktorý si pamätajú ako blažený a úplne bezpečný. Potom idú skúmať realitu úplne novým spôsobom. Pomaly rastie ich uvedomenie seba a spôsob, ktorým sa odlišujú v porovnaní so svojimi priateľmi cestovateľmi. V tejto fáze sú veľmi vnímavé a citlivé, ako mladé dievča, ktoré pozerá na svet s doširoka otvorenými očami, vyjadrujúc zvedavosť a nevinnosť.

Túto fázu je možné nazvať rajskou, keďže zážitok Jednoty a bezpečia je stále čerstvý v pamäti novonarodenej duše. Sú stále blízko domova, ešte sa nepýtajú na právo byť tým kým sú.

Ako ich cesta pokračuje, spomienka na domov slabne, pretože sa ponárajú do rôznych druhov skúseností. Na začiatku vo fáze detstva je všetko nové a všetko je nekriticky vstrebávané. Nová fáza nastupuje keď mladá duša začne zažívať seba ako záchytný bod vo svojom svete. Vtedy si skutočne začne uvedomovať, že existuje taká vec ako "ja" a "iný". Začne experimentovať s tým, ako môže ovplyvniť svoje prostredie ak bude konať na základe tohoto uvedomenia. Samotný pojem robenia niečoho čo vychádza z vášho vlastného vedomia je nový. Doteraz existovalo len viac-menej pasívne prijímanie toho čo plynie naokolo. Teraz je v duši rastúci pocit jej moci ovplyvňovať to čo zakúša.

To je začiatok fázy ega

Ego pôvodne predstavuje schopnosť používať vašu vôľu na ovplyvňovanie vonkajšieho sveta. Prosím všimnite si, že pôvodný význam ega je jednoducho ten, ktorý umožňuje duši zakúšať seba ako úplne oddelenú jednotku. Toto je prirodzený a pozitívny vývoj v rámci vývoja duše. Ego nie je "zlé" samo o sebe. Má však sklon byť rozpínavé a agresívne. Keď novonarodená duša objaví svoju schopnosť ovplyvňovať svoje prostredie, zamiluje sa do ega. Hlboko dole v dozrievajúcej duši je stále bolestivá spomienka, pamätá si domov, pamätá si stratený raj. Zdá sa, že ego nesie odpoveď na túto bolesť, túto túžbu po domove. Zdá sa že umožňuje duši aktívne ovládnuť realitu. Ego otrávi stále mladú dušu ilúziou moci.

Ak niekedy existoval pád z milosti alebo pád z raja, bolo to toto: mladé vedomie duše opantáva nadšenie možnosťami ega, prísľubom moci. Avšak samotným účelom zrodenia vedomia ako individuálnej duše je skúmať, skúšať všetko čo je: raj rovnako ako peklo, nevinnosť rovnako ako "hriech". Takže pád z raja nebol "chybným ťahom". Nie je s ním spojená žiadna vina, jedine že by ste verili že to tak je. Nikto vás neobviňuje, okrem vás.

Keď mladá duša dospeje, nastane posun k "sebastrednému" pozorovaniu a skúšaniu vecí. Ilúzia moci zvyšuje oddelenosť medzi dušami namiesto prepojenosti. Kvôli tomu, vznikne v duši osamelosť a pocit odcudzenia. Hoci si to skutočne neuvedomuje, duša sa stane zápasníkom, bojovníkom o moc. Moc sa zdá byť jedinou vecou, ktorá ukľudní myseľ - na chvíľu.

Vyššie sme odlíšili tretiu fázu vývoja vedomia duše: fázu osvietenia, "druhú nevinnosť" alebo starobu. Máme veľa čo povedať o tejto fáze a hlavne o prechode z druhej do tretej fázy neskôr v tomto seriáli. Teraz sa vrátime k nášmu rozprávaniu o pozemských dušiach a objasníme ako zapadá prebudenie fázy ega do objavenia sa ľudských bytostí na Zemi.

Pozemské duše vstupujú do fázy ega: objavenie ľudských bytostí na Zemi

Fáza, v ktorej pozemské duše skúmali rastlinný a živočíšny život zapadá s fázou nevinnosti alebo raja na vnútornej úrovni. Život rozkvital na Zemi pod vedením a ochranou duchovných bytostí z anjelskych a dévických ríší. (Dévovia pracujú na éterickej úrovni, t.j. bližšie k fyzickému svetu ako Anjeli). Éterické telá rastlín a živočíchov boli nekriticky prístupné starajúcim sa a starostlivým materským energiám anjelskej a dévickej ríše. Nemali žiadny sklon "oslobodiť sa" alebo odísť a nájsť si vlastný spôsob ako robiť veci. Stále tu bol veľký zmysel pre jednotu a harmóniu medzi všetkými živými vecami.

Vzostup ľudoopa však označil prechodný bod vo vývoji vedomia. V podstate chôdzou vo vzpriamenej polohe a prostredníctvom rozvoja mozgu získalo vedomie, ktoré sa usídlilo v ľudskej opici lepšie uchopenie svojho prostredia. Vedomie, ktoré sa vtelilo ako antropoid začalo zakúšať aké to je mať viac kontroly nad svojim priamym okolím. Začalo objavovať svoju vlastnú silu, svoju vlastnú schopnosť ovplyvňovať svoje prostredie. Začalo skúmať slobodnú vôľu.

Tento vývoj nebol náhodný. Bola to odpoveď na vnútornú potrebu pociťovanú pozemskými dušami, potrebu skúmať individualitu na hlbších úrovniach ako predtým. Rastúce seba-uvedomenie pozemských duší pripravilo pôdu pre objavenie sa biologického hľadiska človeka, ľudskej bytosti ako ju poznáme.

Keď boli pozemské duše pripravené vstúpiť do fázy ega, umožnilo stvorenie človeka týmto dušiam zakúšať životnú formu so slobodnou vôľou. Tiež to obdarilo vtelené vedomie väčším uvedomením si "seba" v protiklade k "druhým". S tým bola v tejto fáze stanovená možnosť konfliktu medzi "mojim záujmom" a "tvojim záujmom", "mojou túžbou" a "tvojou túžbou". Individualita sa oddelila od "samozrejmej" Jednoty, prirodzeného rádu "dávania a prijímania" aby zistila, aké iné cesty sú dostupné. Toto znamenalo "koniec raja" na Zemi, ale žiadame vás, aby ste to nepovažovali za tragickú udalosť, ale za prirodzený proces ako sú obdobia vášho roka. Bol to prirodzený vývoj udalostí, ktorý vám v konečnom dôsledku umožnil v tento deň a vek dosiahnuť rovnováhu božskosti a individuality vo vašom bytí.

Keď vedomie pozemských duší vstúpilo do fázy ega a začalo skúmať aké to je "byť človekom" stiahli sa pomaly anjelske a dévické vplyvy do úzadia. Je to v samotnej podstate týchto síl rešpektovať slobodnú vôľu všetkých energií ktoré stretnú. Nikdy neprejavujú svoj vplyv nepozvané. Takže vedomie ega získalo slobodnú vládu a pozemské duše sa zoznámili so všetkými výhodami a slabinami moci. Toto tiež ovplyvnilo rastlinné a živočíšne kráľovstvo. Je možné povedať, že vznikajúca energia bojovníka bola čiastočne pohltená týmito ne-ľudskými ríšami, ktoré v sebe vytvorili pocit nepokoja. Toto je dnes stále prítomné.

Keď sa pozemské duše dožadovali nových priestorov skúseností, urobilo ich to prístupnými tiež novým vonkajším vplyvom. Tu chceme upriamiť pozornosť hlavne na druhy mimozemských galaktických vplyvov, ktoré výrazne ovplyvnili dospievajúce ale stále mladé pozemské duše. Práve v tomto momente našej histórie vstúpili na scénu aj duše, ktoré sme nazvali Pracovníci Svetla.

Galaktické vplyvy na človeka a Zem

Pod galaktickými alebo mimozemskými vplyvmi máme na mysli vplyvy kolektívnych energií spojenými s určitými hviezdnymi systémami, hviezdami alebo planétami. Vo Vesmíre existuje mnoho úrovní dimenzií existencie. Planéta alebo hviezda môže existovať v rôznych dimenziách, a to v rozmedzí od hmotnej až po viac éterické dimenzie. Vo všeobecnosti galaktické komunity ktoré ovplyvnili pozemské duše existovali v menej "hustých" alebo hmotných skutočnostiach ako existujete vy na Zemi.

Galaktické ríše boli osídlené dospelými dušami, ktoré sa narodili dávno pred pozemskými dušami a ktoré boli vo vrchole svojej ego fázy. Keď bola Zem osídľovaná všetkými rôznymi druhmi životných foriem a nakoniec ľudskou bytosťou, sledovali mimozemské ríše tento vývoj s veľkým záujmom. Rozmanitosť a bohatstvo životných foriem pritiahlo ich pozornosť. Cítili, že sa tu deje niečo špeciálne.

Medzi rôznymi galaktickými komunitami prebiehalo po dlhý čas mnoho bojov a bitiev. Toto bol v určitom zmysle prirodzený jav, keďže vedomie duší, ktoré sa na tom podieľali potrebovalo bitvy na to, aby zistili všetko o sebastrednosti a moci. Skúmali fungovanie ega a ako postupovali stali sa veľmi zbehlými v manipulácii vedomia. Stali sa odborníkmi v podriaďovaní si iných duší alebo komunít duší pod svoju vládu formou jemných a menej jemných psychických nástrojov.

Záujmy, ktoré hájili galaktické komunity na Zemi boli hlavne egocentrické. Cítili tam možnosť rozšíriť svoj vplyv novými a mocnými spôsobmi. Mohli by ste povedať, že v tom bode dosiahli intergalaktické bitvy mŕtvy bod. Keď medzi sebou znova a znova bojujete, dosiahnete po chvíli určitý druh rovnováhy, takpovediac rozdelenie zón moci. Poznáte sa navzájom tak dobre, že viete kde je miesto pre čin a kde nie je. Situácia dosiahla v tomto smere do slepej uličky a galaktický nepriatelia dúfali v nové možnosti na Zemi. Mysleli si že Zem by mohla poskytnúť fázu obnovy bitvy a prekonanie bezvýchodiskovej situácie.

Spôsob, ktorým sa galaktické komunity snažili prejaviť svoj vplyv na Zemi bola manipulácia vedomia pozemských duší. Pozemské duše boli pomerne prístupné ich vplyvu, keď vstúpili do svojej fázy ega. Skôr ako tak učinili boli imúnne voči akejkoľvek mocou motivovanej vonkajšej sile, lebo samé nemali sklon vyvíjať moc. Ste imúnny voči agresii a moci, keď vo vás nie je nič na čo by sa mohli tieto energie pripojiť. Takže galaktické energie nemohli pristúpiť k pozemským dušiam skôr, ako sa tieto duše samé rozhodli skúmať energie moci.

Prechod do fázy ega urobil pozemské duše zraniteľnými, pretože okrem ich zámeru skúmať vedomie ega, boli stále veľmi nevinné a naivné. Takže pre galaktické mocnosti nebolo ťažké uvaliť svoje energie na vedomie pozemských duší. Spôsob, ktorým operovali je manipulácia vedomia a kontrola mysle. Ich technológie boli veľmi sofistikované. Mali väčšinou psychické nástroje nie rozdielne od vymývania mozgu prostredníctvom podvedomých hypnotických sugescií. Operovali na psychických a astrálnych úrovniach ale ovplyvňovali ľudské bytosti až po hmotnú/fyzickú úroveň tela. Ovplyvňovali vývoj ľudského mozgu, zužujúc rozsah skúseností dostupných ľudským bytostiam. Podstatne stimulovali vzorce myšlienok a emócií spojené so strachom. Strach už bol prítomný vo vedomí pozemských duší ako výsledok bolesti a túžby za domovom, ktoré vo svojom vnútri nesie každá duša. Galaktické mocnosti zobrali tento existujúci strach ako svoj východiskový bod pre obrovské zväčšenie energií strachu a podriadenosti v mysliach a emóciách pozemských duší. To im umožnilo ovládať ľudské vedomie.

Galaktickí bojovníci sa následne pokúsili poraziť svojich predošlých galaktických nepriateľov prostredníctvom ľudskej bytosti. Zápas o moc nad ľudstvom bol zápasom medzi starými galaktickými nepriateľmi, ktorí použili ľudské bytosti ako svojich slamených mužov.

Nežný zmysel pozemských duší pre individualitu a samostatnosť bol odrezaný na svojom počiatku týmto násilným zásahom, touto vojnou o srdce ľudstva. Avšak galaktickí zasahovatelia im nemohli naozaj ich slobodu vziať. Akokoľvek bol masívny mimozemský vplyv, božská podstata vnútri každého indviduálneho vedomia duše zostala nezničiteľná. Dušu nie je možné zničiť, avšak jej slobodná a božská podstata môže byť zahalená po dlhú dobu. Toto súvisí so skutočnosťou, že moc nakoniec nie je reálna. Moc vždy dosahuje svoje ciele prostredníctvom strachu a nevedomosti. Tá môže len skryť a zahaliť veci, nemôže naozaj nič vytvoriť ani zničiť.

Okrem toho tento samotný útok na pozemské duše nepriniesol na Zem len temnotu. Nepozorovane spustil hlboké zmeny vo vedomí galaktických bojovníkov zmenu k ďalšej fáze vedomia: osvieteniu alebo "druhej nevinnosti".

Galaktické korene duší Pracovníkov Svetla

Ako je pojem duše Pracovníka Svetla zviazaný s touto minulosťou?

Predtým ako sa prišli na Zem inkarnovať do ľudských tiel, obývali po dlhú dobu duše Pracovníkov Svetla niekoľko hviezdnych systémov. V termínoch trojfázového rozvoja, strávili tam veľkú časť svojej dospelosti. Bolo to v tejto fáze, keď skúmali vedomie ega a všetky záležitosti moci s tým spojené. Bola to fáza, v ktorej skúmali temnotu a v ktorej vo veľkom zneužívali svoju moc.

V tejto galaktickej fáze boli Pracovníci Svetla spolutvorcami ľudskej bytosti ako sa rozvíjala. Rovnako, ako iné galaktické sily, aj oni mali zámer využiť človeka ako slamenú bábku, aby získali nadvládu v iných častiach vesmíru. Je ťažké vysvetliť techniky, ktoré galaktické mocnosti využívali vo svojich bitvách, pretože nezodpovedajú ničomu vo vašom svete, aspoň nie v miere, do ktorej ich zdokonalili. V podstate, galaktické vojenské technológie boli založené na nehmotnej vede energie. Poznali silu duše a vedeli že vedomie vytvára fyzickú realitu. Ich metafyzika bola vhodnejšia ako materialistické poňatie, ktoré vzali za svoje vaši súčasní vedci. Pretože vaša zavedená veda považuje vedomie za výsledok materiálneho procesu namiesto opačného smeru, nemôže pochopiť kreatívne a príčinné sily mysle.

V Kromaňonskom veku duše Pracovníkov Svetla zasiahli do prirodzeného vývoja človeka na genetickej úrovni. Mali by sme si predstaviť toto genetické narušenie ako proces manipulácie zhora-nadol, vtlačili do ľudského mozgu/vedomia určité myšlienkové formy, ktoré ovplyvnili fyzickú, bunečnú úroveň organizmu. Výsledkom týchto myšlienkových značiek bolo, že do ľudského mozgu bol inštalovaný robotický, mechanický prvok, ktorý odobral časť prirodzenej sily a seba-uvedomenia ľudskej bytosti. Bol to umelý implantát, ktorý urobil človeka vhodnejším nástrojom pre mimozemské strategické ciele.

Zasahovaním do vývoja života na Zemi týmto spôsobom, narušili Pracovníci Svetla prirodzený smer vecí. Nerešpektovali celistvosť pozemských duší, ktoré osídlili vyvíjajúci sa ľudský druh. Svojim spôsobom ich okradli o ich novo získanú slobodnú vôľu.

Existuje zmysel, podľa ktorého nikto nemôže okradnúť žiadnu dušu o slobodnú vôľu, ako sme naznačili na konci posledného odstavca. Avšak s praktického hľadiska, kvôli mimozemskej prevahe na všetkých úrovniach, stratili pozemské duše svoj zmysel pre seba-určenie do značnej miery. Pracovníci Svetla pozerali na ľudské bytosti ako na nástroje, v podstate ako na veci, ktoré im pomohli naplniť ich cieľ. V tej fáze neboli pripravení rešpektovať život ako cenný sám o sebe. Nerozoznali v "druhých" (svojich nepriateľoch alebo svojich otrokoch) živú dušu ako seba.

Teraz nemá žiadny zmysel vynášať o tomto nejaké súdy, keďže to je všetko časťou veľkého a hlbokého vývoja vo vedomí. Na najhlbšej úrovni neexituje žiadna vina, iba slobodná voľba. Nie sú žiadne obete ani páchatelia, nakoniec existuje len skúsenosť.

Vy, duše Pracovníkov Svetla, ktoré kedysi pracovali týmito temnými prostriedkami útlaku, ste neskôr sami seba súdili veľmi prísne za vaše skutky. Dokonca aj teraz nesiete vo svojom vnútri veľmi hlboký pocit viny, ktorého ste si čiastočne vedomí ako pocitu, že nie ste dosť dobrí nech robíte čokoľvek. Tento pocit pochádza z nedorozumenia.

Je dôležité pochopiť, že Pracovník Svetla nie je jednoducho niečo čím ste alebo nie ste. Je to niečo čím sa stávate, keď prechádzate Cestou Skúseností: zakúšajúc Svetlo a Temnotu. Bytie Svetlom a Temnotou. Ak by sme vás mali pomenovať, volali by sme vás KRISTOVSKÉ duše namiesto Pracovníkov Svetla.

Mali ste niekedy skúsenosť, že zlá chyba, ktorú ste urobili nakoniec zmenila veci pozitívnym a nečakaným spôsobom? Niečo podobné nastalo ako výsledok galaktického narušenia so Zemou a ľudstvom. V procese vtláčania svojich energií pozemským dušiam vytvorili galaktické sily v skutočnosti na Zemi veľký taviaci kotol vplyvov. Mohli by ste povedať že bojujúce prvky rôznych galaktických duší boli implantované do ľudstva ako rasy, a preto nútili ľudskú bytosť nájsť cestu ich zjednotenia alebo ich privedenia na mierové spolužitie. Hoci toto výrazne skomplikovalo cestu ľudských duší, nakoniec to vytvorilo najlepšiu šancu na pozitívny prielom, cestu von z patovej situácie ktoré dosiahli galaktické konflikty.

Pamätajte všetky veci sú vzájomne prepojené. Existuje úroveň, na ktorej pozemské duše a galaktické duše boli a sú riadené tým istým zámerom. Toto je anjelska úroveň. Každá duša je v najhlbšom jadre anjel. (Pozri kapitolu Čas, multidimenzionalita a vaše svetelné ja str.103). Na anjelskej úrovni rovnako galaktickí bojovníci ako pozemské duše súhlasili že sa zapoja do kozmickej drámy načrtnutej vyššie.

Galaktický zásah nielen že "napomohol" Zemi stať sa taviacim kotlom bolo to tak určené, a tiež to označilo začiatok nového druhu vedomia v galaktických bojovníkoch. Nepredvídanými spôsobmi to označilo koniec fázy ega, koniec dospelosti pre nich, a začiatok niečoho nového.