Příběhy andělů

IV. Otvorenie sa Duchu

Rozlíšili sme štyri fázy v prechode od vedomia založeného na egu k vedomiu založenému na srdci:

1. Byť nespokojným s tým, čo vám môže ponúknuť vedomie založené na egu, túžba po „niečom inom“: začiatok konca.

2. Uvedomenie si svojich väzieb na vedomie založené na egu, rozpoznanie a uvoľnenie pocitov a myšlienok, ktoré s ním prichádzajú: stred konca.

3. Nechať umrieť staré energie založené na egu vo svojom vnútri, odhodenie kukly, stávanie sa svojim novým JA: koniec konca.

4. Prebudenie vedomia založeného na srdci, motivovaného láskou a slobodou, vo vašom vnútri, pomáhanie ostatným uskutočniť transformáciu.

Budeme teraz hovoriť o poslednej fáze, ktorou je štvrtá fáza: otvorenie sa Duchu.

Keď vstupujete do fázy štyri, nachádzate v sebe miesto Mieru a Pokoja. Často sa spájate s tichom vo vašom srdci, ktoré, ako viete, je z Večnosti. Všetko, čo prežívate, je relatívne v porovnaní s týmto bezhraničným vše-objímajúcim Bytím.

Miesto Mieru a Ticha vo vás sa tiež nazýva Duch.

Vo vašich ezoterických tradíciách sa rozlišuje medzi duchom, dušou a telom.

Telo je fyzické obydlie duše po obmedzenú dobu.

Duša je nefyzická, je to psychické ukotvenie skúseností. Nesie skúsenosti mnohých životov. Duša sa vyvíja časom a pomaly sa rozvíja na prekrásny drahokam s mnohými plôškami, každá plôška odráža iný druh skúseností a vedomosti na nich založené.

Duch sa nemení ani nerozvíja v čase.

Duch je mimo čas a priestor. Duch vo vás je vaša večná, bezčasová časť vás, ktorá je Jedno s Bohom, ktorý vás vytvoril. Je to božské vedomie, ktoré je základom vášho vyjadrenia v priestore a čase. Zrodili ste sa z ríše čistého Vedomia a niesli ste časť toho Vedomia v sebe počas všetkých vašich prejavov v hmotnej podobe.

Duša sa podieľa na dualite. Ona je ovplyvnená a transformovaná svojimi skúsenosťami v dualite. Duch je mimo duality. Je to pozadie, na ktorom sa všetko vyvíja a rozvíja. Je to Alfa a Omega, môžete ho jednoducho nazvať Bytie Zdroja.

Ticho, vonkajšie, ale hlavne vnútorné, je najlepším vstupom pre zažívanie tejto večne prítomnej energie, ktorou ste Vy vo vašom najhlbšom jadre. V tichu sa môžete dotknúť najzázračnejšej a najsamozrejmejšej veci aká existuje: Ducha, Boha, Zdroja, Bytia.

Duša nesie spomienky z mnohých inkarnácií. Ona vie a chápe omnoho viac ako vaša pozemská osobnosť. Duša je napojená na mimozmyslové zdroje poznania, ako sú vaše osobnosti z minulých životov a sprievodcovia alebo známosti na astrálnych rovinách. Napriek tomu môže byť duša v stave zmätku, nevedomá si svojej pravej podstaty. Duša môže byť traumatizovaná určitými skúsenosťami a zotrvávať kvôli tomu po určitú dobu v stave Temnoty. Duša sa neustále vyvíja a získava pochopenie duality prítomnej v živote na Zemi.

Duša je nepohyblivý bod v rámci tohto vývoja. Duša môže byť v stave Temnoty alebo Osvietenia. Nie však duch. Duch je čisté Bytie, čisté Vedomie. On je v Temnote rovnako ako vo Svetle. On je Jednota ležiaca na pozadí každej duality. Keď vstúpite do štvrtej fázy premeny od ega k srdcu, spojíte sa s Duchom. Spojíte sa so svojou Božskosťou.

Spojenie sa s Bohom vo vašom vnútri je ako byť vybraný z duality, zostávajúc pri tom plne prítomný a uzemnený. V tomto stave je vaše vedomie naplnené hlbokou ale ticho extázou: zmesou Mieru a Radosti.

Uvedomíte si, že nie ste závislí na ničom mimo vás. Ste slobodní. Ste naozaj vo svete ale nie ste z neho.

Spojenie sa s duchom vo vašom vnútri nie je niečo, čo sa stane raz a navždy. Je to pomalý a postupný proces, v ktorom sa spojíte, odpojíte, spojíte... Postupne sa zameranie vášho vedomia presúva z duality do Jednoty. Preorientuje sa, zisťujúc, že je viac priťahované k tichu ako k myšlienkam a citom. Tichom máme na mysli bytie plne sústredené do prítomnosti, v stave neposudzujúceho vedomia.

Nejestvujú žiadne pevné metódy ani prostriedky ako sa tam dostať. Kľúčom pre spojenie sa so svojim duchom nie je sledovať niektorú disciplínu (ako meditácia, hladovanie atď.), ale naozaj pochopiť – pochopiť, že to čo vás privedie Domov, je ticho, a nie vaše myšlienky alebo city.

Toto pochopenie rastie pomaly, ako si stále viac uvedomujete mechanizmus vašich myšlienok a citov. Opustíte staré zvyky a otvoríte sa novej skutočnosti vedomia založeného na srdci. Vedomie založené na egu vo vás vädne a pomaly umiera.

Umieranie nie je niečo čo robíte, je to niečo, čomu umožníte, aby sa to stalo. Vzdáte sa procesu umierania. Smrť je ďalšie slovo pre zmenu, transformáciu. Vždy je to tak. Smrť je vždy opustením starého a otvorením sa novému. V tomto procese nie je jediný okamih v ktorom „nie ste“, t.j. v ktorom ste mŕtvy podľa vašej definície. Smrť ako ju definujete je ilúzia. Je to len váš strach zo zmeny, ktorý vás núti báť sa smrti.

Vy sa počas svojho života obávate nie len toho, že zomriete fyzicky, ale tiež toho, že zomriete emocionálne a mentálne. Ale bez smrti by sa veci stali pevnými a nepružnými. Stali by ste sa zajatcami starých foriem: obnoseného tela, zastaralých myšlienkových vzorcov, obmedzujúcich citových reakcií. Nie je to dusivé? Smrť je osloboditeľ. Smrť je kaskáda čerstvej vody, ktorá prelomí vaše staré, zhrdzavené brány a vženie vás do nových oblastí skúseností.

Nebojte sa smrti. Smrť neexistuje, existuje iba zmena.

Prechod od vedomia založeného na egu k žitiu v strede srdca je v mnohých ohľadoch skúsenosťou smrti. Čím viac sa stotožňujete s Duchom, s Bohom vo vašom vnútri, tým viac opúšťate veci, o ktoré ste sa zvykli obávať alebo na ktoré ste zvykli vynakladať veľa energie. Uvedomujete si na hlbších a hlbších úrovniach, že niet naozaj ničoho, čo by bolo treba robiť, okrem bytia. Keď sa stotožníte so svojim bytím, namiesto prchavých myšlienok a citov, ktoré vami prechádzajú, okamžite sa zmení váš život. Duch nie je niečo neurčité. Je to skutočnosť, ktorú naozaj môžete priniesť do vášho života. Byť v dotyku s týmto najčistejším zdrojom nakoniec zmení všetko vo vašom živote. Boh alebo Zdroj alebo Duch je zo svojej podstaty tvorivý, ale spôsobmi, ktoré sú vám takmer nepochopiteľné.

Duch je tichý a stály a predsa tvorivý. Skutočnosť božského nie je možné naozaj uchopiť mysľou. Je možné ju len cítiť. Ak ju vpustíte do svojho života a rozpoznáte, že je to šepot vášho srdca, začne všetko pomaly zapadať na svoje miesto. Keď ste naladení na skutočnosť Ducha, tiché uvedomenie, ktoré je za všetkými vašimi skúsenosťami, prestanete realite vtláčať alebo vnucovať svoju vôľu. Umožníte veciam, aby zapadli späť do ich prirodzeného stavu bytia. Stanete sa svojim prirodzeným, pravým JA. Toto všetko sa udeje harmonickým, zmysluplným spôsobom. Zažijete, ako sa veci spájajú spôsobom, ktorý má prirodzený rytmus, svoj prirodzený prúd. Všetko čo máte robiť je, že zostanete naladení na tento božský rytmus a necháte odísť strachy a nedorozumenia, ktoré spôsobujú že chcete zasahovať.

Pomáhanie druhým z úrovne Ducha

Keď dokončíte prechod z vedomia založeného na egu k vedomiu založenému na srdci, ste viac-menej neustále v dotyku s božským prúdom bytia vo vnútri. V tomto stave bytia niet potreby alebo túžby po pomáhaní druhým, ale táto túžba príde prirodzene k vám. Pritiahnete si ju k sebe, ale nie prostredníctvom vôle. Energeticky teraz vyžarujete určité vibrácie. Vo vašom poli je prítomné niečo, čo priťahuje pozornosť ľudí. Nie je to niečo čo robíte, ale niečo čím ste. Vo vašej energii je dostupná vibrácia, ktorá im pomáha dotknúť sa ich vlastného BOŽSKÉHO JA.

Ste pre nich zrkadlom, v ktorom môžu vidieť ako sa zložitý problém alebo podmienka uvoľňuje a premieňa na energiu riešenia. Môžu cítiť energiu riešenia, ktorá je vždy založená na kontakte s BOŽSKÝM JA vo vašej bytosti.

Ste schopní ich niečo naučiť a učenie sa uskutočňuje tým, že ste sami sebou. To, že učíte a liečite, sa nedeje tým, že by ste odovzdávali vedomosti alebo používali určité metódy. Tým, že si dovolíte byť jednoducho tým kým ste, a že sa vyjadrujete tak, ako to považujete za najradostnejšie, sa vaša prítomnosť stáva naozaj pomocou. Zdieľaním sa seba s ostatnými im dávate k dispozícii priestor pre liečenie, do ktorého sa môžu rozhodnúť vstúpiť alebo nevstúpiť. To je už na nich.

Ako liečiteľ alebo terapeut, musíte naozaj len udržiavať dotyk s božským vnútorným prúdom, s tichým uvedomením, ktorým je Duch. Naozaj je to toto spojenie, ktoré posúva ľudí a pozdvihuje ich do vyššieho, slobodnejšieho stavu Vedomia, ak sa pre to rozhodnú. Ak áno, nastane to v rytme a s prúdom, ktorý je ich vlastný.

Byť tu pre druhých takýmto spôsobom má v sebe veľmi neutrálne pociťovaný tón. Predstavuje to úroveň odstupu, na ktorej opustíte svoju osobnú túžbu zmeniť alebo „liečiť“ druhých. Taká túžba, ktorú v nejakej fáze vyjadrujú všetci Pracovníci Svetla, nevyplýva zo skutočného pochopenia vnútornej cesty, po ktorej chcú ľudia putovať, aby našli svoju vlastnú pravdu. Väčšina ľudí sa potrebuje ponoriť až na dno určitých záležitostí predtým, ako sú naozaj pripravení ich opustiť. Keď to tak urobia, potom naozaj „vlastnia“ riešenie k danej záležitosti a to im poskytuje hlboké uspokojenie. Možno toto rozoznávate vo vašom vlastnom živote a záležitostiach, ktorým ste čelili. Prosím buďte si tohto vedomí a nesnažte sa ľudí zadržiavať pred „pádom na dno“. Ak sú odhodlaní tam ísť, pôjdu tam napriek všetkému čo urobíte alebo poviete.

Je lepšie nebyť emocionálne zainteresovaní s ľuďmi, ktorým pomáhate. Zapájanie emócií vyzýva osobnú vôľu, aby liečila alebo transformovala ostatných. Táto osobná túžba nepomáha druhým, v skutočnosti môže vytvárať prekážky v ich liečebnom procese. Kedykoľvek chcete, aby sa ľudia zmenili, nie ste v priestore Lásky a prijatia. Oni to vnímajú. Môžete si myslieť že ich pozorujete a čítate, ale oni sú tiež vášnivými čitateľmi vás!

Vo fáze štyri prechodu od ega k srdcu sa jedná o prekonanie úrovne duše a vystúpenie na úroveň Ducha. Samozrejme, nie je našim úmyslom povedať, že duša je akýmkoľvek spôsobom „menšia“ ako Duch. Pointa je: ste veľkolepejší a zahŕňate viac ako svoju dušu. Duša je vozidlom pre skúsenosti. Stotožnením sa s Duchom vo vás, s vašim BOŽSKÝM JA, zapadnú na miesto všetky veci, ktoré ste zažili v mnohých a mnohých životoch. Pozdvihnete sa nad skúsenosti, keď sa nebudete stotožňovať so žiadnou z nich. Toto má na dušu liečivý efekt.

*  *  *

ČAS, MULTIDIMENZIONALITA 

A VAŠE  SVETELNÉ  JA

V predchádzajúcich kapitolách série o Pracovníkoch Svetla, sme povedali viac-menej chronologickú rozpravu o minulosti a vnútornom vývoji duší Pracovníkov Svetla. Tento príbeh vo vás môže vytvoriť dojem, že sa vyvíjate v čase od bodu A do bodu B, od Temnoty ku Svetlu, od nevedomosti k múdrosti.

A v určitom zmysle je to pravda.

Napriek tomu v tejto záverečnej kapitole si prajeme upriamiť vašu pozornosť na odlišnú perspektívu, na iný spôsob ako na seba nahliadať, na perspektívu, ktorá vás vyzdvihne mimo času, mimo určitej minulosti a oboznámi vás s vašou bezčasovou existenciou, inými slovami vašou multidimenzionalitou.

Je to vaša časť, ktorá je úplne nezávislá na priestore a čase. Táto časť môže slobodne v každej chvíli vstúpiť do akejkoľvek dimenzie alebo priestoru skúseností ako si praje. Môže si slobodne kedykoľvek zvoliť Svetlo alebo Temnotu.

Z vašej pozemskej perspektívy cestujete z bodu A do bodu B lineárne. Napríklad, pohybujete sa cez štyri fázy vnútorného vývoja, o ktorých sme hovorili, krok za krokom.

Avšak z bezčasového, multidimenzionálneho hľadiska, sa vaše skutočné JA nevyvíja v čase, ono je tým, kto sleduje vývoj. Vaše skutočné JA sa nepotrebuje vyvíjať. Ono povoľuje túto skúsenosť svojou vlastnou slobodnou voľbou. Táto voľba je motivovaná hlbokým poznaním veľkej hodnoty zažívania duality.

Z pohľadu vášho bezčasového, duchovného JA, môžete kedykoľvek slobodne zakúšať ľubovoľný bod na línii z bodu A do bodu B do bodu Z a mimo nej. Môžete si pre seba kedykoľvek aktivovať ľubovoľnú realitu vedomia, preto myšlienka, že ste zaseknutý v určitej fáze vnútorného rozvoja je nakoniec len ilúzia.

Dôvodom, prečo chceme upriamiť vašu pozornosť na túto perspektívu je, že vám to môže pomôcť prelomiť vnútorné bariéry. Môže vám to pomôcť preraziť oponu ilúzie a dostať sa do priameho dotyku s vašim vlastným Svetelným JA: energiou Anjela, ktorým naozaj ste.

Na to aby ste toto uchopili ako reálnu perspektívu, z ktorej na seba vzhliadate, musíme trocha vysvetliť pojem času.

Čas

Na najvyššej úrovni Jednoty, nie je čas. Toto je úroveň Ducha, Boha, čisté bytie. Na tejto úrovni neexistuje žiadny vývoj, žiadne „stávanie sa“ ale len „bytie“.

Na najnižšej úrovni Jednoty, na ktorej je oddelenosť zakúšaná najsilnejšie, sa využíva klamlivý, lineárny pojem času. Pod „klamlivým“ mám na mysli vedecký, abstraktný pojem času, ktorý je úplne zbavený subjektivity a pociťovaného obsahu. Čas je podľa tohto vnímania objektívna štruktúra mimo vás. Čas je niečo, čo prekrýva vaše skúsenosti ako nejaký vonkajší rámec.

Napríklad „životopis“, ktorý zasielate keď sa uchádzate o zamestnanie často pozostáva z takejto objektívnej časovej línie faktov. V tomto roku som urobil tamto, v tom roku som ukončil tamtú školu, atď. Kladiete dôraz na viditeľnú, vonkajšiu stranu vecí. Vnútorná stránka vecí – motivácia, význam, subjektivita – je vynechaná.

Na energetických úrovniach medzi jednotou a oddelenosťou, je čas realita, ktorá na mení s vašimi skúsenosťami. Čas je skúsenostný pojem: spôsob vytvárania skúseností. Na týchto úrovniach existuje čas, ale nie je to niečo nezávislé na vás alebo mimo vás.

Napríklad na astrálnych rovinách, kde cestujete počas svojho spánku a tiež potom ako zomriete, neexistuje „hodinový čas“. Hodinový čas je vrcholný pokus oddeliť čas od subjektivity, t.j. od vás a od vašich skúseností. Je to veľká ilúzia. Na astrálnych rovinách je čas rytmom vašich skúseností. Niekedy oddychujete, potom niekoho stretnete, potom si študujete. Bod, v ktorom jedna fáza končí a druhá začína nie je určený hodinovým časom – niečim vonkajším – ale vašim vnútorným prúdom pocitov, tým čo sa zdá byť pre vás prirodzené.

Tento prirodzený zmysel pre čas alebo rytmus môže byť tiež súčasťou pozemského života. Subjektivita času, t.j. fakt, že čas môže byť zakúšaný rôzne za rôznych okolností, je vám všetkým známy. Vravíte, že „čas letí“ keď sa bavíte, ale zdá že čas sa zastavil, keď ste v čakárni u zubára alebo v rade v supermarkete.

Skeptik vo vás teraz hovorí: čas vnímame akoby sa vliekol pomaly, keď sú okolnosti a skúsenosti negatívne, zatiaľ čo zdanlivo beží rýchlejšie, keď sú okolnosti pozitívne. Ale čas samotný je stále rovnaký, tiká stále rovnakým pevným spôsobom, nech už mi zažívame veci akokoľvek.

Toto je „objektívny rámec“ pojmu času, tiež nazývaný lineárny pojem času. Pramení z racionalistického, vedeckého prístupu k času.

Ale predstavte si, že by neboli hodiny, noc ani deň, žiadne prírodné vplyvy ako je Slnko, Mesiac a vlny, ktorými sa meria čas. Potom by ste sa museli spoľahnúť len na svoj vlastný subjektívny zmysel času.

Vaše objektívne meranie času – hodiny – v skutočnosti nie je založené na niečom vonkajšom, je to produkt ľudskej mysle, ktorá si praje rozdeľovať a klasifikovať. Ľudská myseľ vyňala určitý rád vecí z prírodných javov na Zemi. Ale „čas samotný“, nezávislý na ľudskom faktore, neexistuje. Je to ilúzia, ktorá je výtvorom druhu vedomia, ktoré je chytené vo viere v oddelenosť.

Čas je vo svojej podstate subjektívny. Čas je spôsob vyčlenenia skúseností takým spôsobom, aby ste z nich mohli získať zmysel. Napríklad o niekom poviete: „on je stará duša“. Naozaj pod tým rozumiete počet rokov alebo životov, keď odkazujete na tento starý vek? Alebo máte pod „starou“ na mysli skôr to, že vyjadruje určité kvality, ako určitý počet rokov? Odkaz na čas vo fráze „stará duša“ je naozaj odkazom na skúsenosti.

Čas v plnom zmysle tohto slova je „dynamika stávania sa“ na vnútornej úrovni. Môže to byť užitočný koncept, ak vám to pomôže formulovať prirodzený rytmus alebo tok vecí. Ale keď je koncipovaný ako niečo objektívne, stojace nad vami, má tendenciu obmedzovať a rozptyľovať vás. Vy nie ste lineárna bytosť. Existujú úrovne vašej bytosti, ktoré sú mimo rámca času, ktorý v súčasnosti zakúšate. Práve k tomuto vášmu aspektu, t.j. multidimenzionalite, si teraz prajeme upriamiť vašu pozornosť.

Multidimenzionalita

V súlade s lineárnym pojmom času, nemôžete byť prítomní na viac ako jednom mieste v rovnakom čase. Ale „vás“, lineárne poňatie odkazuje na vaše telo, váš mozog a vaše vedomie, ktoré je nejako viazané na telo/mozog (veda zatiaľ nedokáže vysvetliť ako presne sú telo a vedomie „zviazané“, ale zastáva – vo všeobecnosti – názor, že vedomie nemôže existovať bez fyzického tela).

Podľa „plného“ subjektívneho konceptu času, ste prítomní kdekoľvek prebýva vaše vedomie. Kde sa nachádzate, v čase a priestore, je určené zameraním vášho vedomia, nie podľa miesta vášho tela.

Napríklad: ste na stanici a čakáte na príchod vášho vlaku. Chvíľu to ešte potrvá, tak chvíľu len sedíte a čumíte a nepozorovane sa dostanete do mierne zmeneného stavu vedomia. Teraz myslíte na niekoho s kým ste sa včera rozprávali. Poľahky si vybavíte ten rozhovor a živo si spomínate, aký to malo na vás účinok. Znova prežívate určité aspekty toho rozhovoru, priťahujete si ho do svojho Prítomného okamihu z minulosti. To čo tu v skutočnosti konáte je, že cestujete do minulosti a znova navštívite energie tej chvíle. Vaša energia Prítomnosti interaguje s energiou minulosti, prípadne vytvára zmeny vo vašej skúsenosti tej chvíle a teda mení minulosť.

Zmenou minulosti nemienime, že meníte nejaké fyzické fakty, ale že ich prekrývate rozdielnym vysvetlením alebo pohľadom. Zmenou pociťovaného obsahu určitej minulej udalosti, však v istom zmysle meníte udalosť pre seba.

Len pomyslite na tento príklad:

Zhovárali ste sa s niekým, kto bol skutočne dotknutý vašou poznámkou, ktorá nemala žiadny kritický zámer. Druhá osoba, s ktorou ste sa rozprávali začala nadávať, a potom odišla. Teraz ste sa pre zmenu vy cítili dotknutý, nepochopený, nahnevaný a šokovaný súčasne. Potom ako ste sa vrátili domov ste sa cítili nepríjemne po dobu niekoľkých hodín, ale potom ste to nechali odísť a mali ste dobrý nočný spánok. Nasledujúce ráno na železničnej stanici, ste museli čakať na váš vlak a naraz ste si privolali túto podivnú spomienku, v ktorej sa veci tak prekvapivo pokazili. Teraz ste sa na ňu pozreli z inej perspektívy a náhle ste si uvedomili, prečo sa človek cítil taký dotknutý vašou poznámkou. Spomenuli ste si na nejaké fakty s jeho minulosti, na ktoré ste jednoducho predtým počas toho rozhovoru zabudli. Teraz môžete vidieť jeho emocionálnu reakciu v úplne inom svetle, a hlavne to, že nemá nič spoločné s vami. Neboli ste to vy, kto spôsobil ublíženie, vy ste len spustili v jeho vnútri starú bolesť. Táto perspektíva vo vás rozhýbe odlišnú emocionálnu reakciu. Máte pocit úľavy, vhľadu a áno … odpustenia. „Ach, už vidím.. teraz rozumiem … chudák priateľ.“

V tej chvíli znova vytvárate minulosť. Prekrývate ju inou interpretáciou faktov, ktoré nahradzujú vašu pôvodnú reakciu. Aby bolo jasné, toto neznamená, že pôvodná reakcia nenastala, ale že energie hnevu, šoku a nepochopenia boli premenené na pochopenie a odpustenie. Spolupôsobením minulosti a súčasnosti sa uskutočnila „duchovná alchýmia“.

Naozaj fyzické fakty nie sú také dôležité. Je to pociťovaný obsah situácie, vaša energetická reakcia na ňu, čo skutočne tvaruje váš život a vašu realitu. Preto môžeme naozaj povedať, že môžete zmeniť minulosť cestovaním časom k minulým energiám, ktoré stále potrebujú riešenie.

Kým sedíte na stanici a podnikáte svoju cestu časom, existuje určitá vrstva vášho vedomia, ktorá je stále prítomná vo vašom tele. Môžete vnímať „v pozadí svojej mysle“, že vaše ruky chladnú alebo že nejakí mladíci za vami nahlas rozprávajú.

Vedomie je schopné sa rozdeliť. Môže byť na rôznych miestach v rovnakom čase, teda vedomie môže prebývať v rôznych energetických realitách súčasne.

Toto je zmysel multidimenzionality. Vaše vedomie nie je ohraničené časom a priestorom. Aj keď počas svojho života na Zemi máte základnú dohodu, že nejaká časť vášho vedomia je stále spojená s vašim pozemským telom, nie je vaše vedomie obmedzené na určitý bod v čase. Nie ste obmedzený minulosťou ani budúcnosťou, pretože tie nie sú pevné. Sú to tekuté polia skúseností. Je možné ich meniť a vy s nimi môžete interagovať z Prítomného okamihu.

Vaše vedomie je multidimenzionálne dokonca aj keď si myslíte, že ste uväznený vo svojom fyzickom tele. Poznáte výraz: „Je zaseknutá v minulosti“ ? Niekto nedokáže nechať odísť minulosť a jej vedomie je naplnené minulými skúsenosťami a emóciami ako ľútosť, výčitky svedomia alebo len žiaľ. Táto osoba „nie je tu“. Ona je doslova v minulosti. Ona, ako v príklade vyššie, interaguje z minulosťou z Prítomného okamihu, ale nie oslobodzujúcim, alchymickým spôsobom. Jej telo je prítomné tu a teraz, ale ona je zaseknutá v minulosti. Čas sa pre ňu zastavil, zatiaľ čo hodiny tikajú a merajú plynúce týždne a mesiace. To preto, že ona sa nepohybuje skúsenostne (tzn. nezískava nové skúsenosti, z angl. “she does not move experiantally“, pozn. prekl.)

Ona neplynie s prirodzeným procesom života a skúseností. Toto je príklad multidimenzionality. Dokonca aj keď sa obmedzíte na také úzke zameranie vedomia, ste multidimenzionálny. Tým som chcel povedať, že multidimenzionalita nie je niečo čím sa stanete, je to niečo čím ste. Je to vaša prirodzenosť, je to prirodzený stav vašej bytosti.

Skutočnou otázkou je: ako môžete byť multidimenzionálnymi oslobodzujúcim a transformujúcim spôsobom? Ako môžete využiť svoju multidimenzionalitu takým spôsobom aby ste sa mohli slobodne pohybovať naprieč dimenziami a nestratili pri tom dotyk so svojim božským duchom? Byť multidimenzionálny z pozície múdrosti a uvedomenia: to je váš duchovný osud. Je to váš osud stať sa plne vedomými multidimenzionálnymi tvorcami.

Byť vedome multidimenzionálnym znamená, že opustíte ilúziu lineárneho času, čo tiež znamená, že opustíte vieru, že nie ste viac ako vaše telo.

Byť vedome multidimenzionálnym znamená stotožniť sa s duchom (Bohom) vo vás, ktorý môže úplne slobodne vstúpiť do každej ríše skúseností, t.j. dimenzie, ktorú si zvolí.

Byť vedome multidimenzionálnym je neoddeliteľnou súčasťou reality na Novej Zemi.

Dôvodom prečo bojujete z konceptom multidimenzionality je, že si predstavujete „bytie na dvoch rôznych miestach súčasne“ fyzickým spôsobom. Vaše fyzické telo nemôže byť na dvoch miestach súčasne. Avšak dimenzie nie sú fyzické miesta, nejedná sa takpovediac o „kúsky hmoty“. Dimenzie sú ríše vedomia, ktoré sú udržiavané určitými energetickými zákonmi.

Vaše vedomie sa môže v jednom čas nachádzať v rôznych dimenziách. Toto sa deje TERAZ. Existujú reality minulosti, budúcnosti, astrálne roviny, minulé životy, anjela vo vašom vnútri a dokonca ďalšie, ktoré sa pretínajú a stretávajú vo vašom vnútri práve tu a práve teraz. Ste multidimenzionálni teraz, ale ste multidimenzionálni vedomým spôsobom? Dovolíte dimenziám prúdiť do vás a z vás, prijímate energie ktoré vám prinášajú a dokážete ich rozoznať ako svoje vlastné?

Vy interagujete s inými dimenziami, ktorých ste súčasťou po celý čas, ale ak to robíte vedomým a prijímajúcim spôsobom, potom skutočne premieňate tie dimenzionálne reality. Objatím zaseknutých alebo uzavretých energií z tých dimenzií a ich vyzdvihnutím do svetla vášho vedomia, oslobodzujete a integrujete čiastočky vášho JA a meníte svoju prítomnosť.

Mnoho ríš vedomia sa stretáva vo vašom vnútri a vy ste svojou podstatou Majster, ktorý si vyberá zakúšanie ľubovoľnej z nich. Môžete slobodne cestovať cez každú z nich, rýchlo alebo pomaly, blízko alebo ďaleko. Pokiaľ sa stotožníte s Duchom vo vašom vnútri, udržíte si uvedomenie, že ste slobodní.

Ale ak sa zaseknete v myšlienkach obmedzenosti, udržiavaní presvedčení, ako „toto nie je možné“, „to nie je povolené“, „toto sa zle skončí“ atď., ponárate sa do ilúzie oddelenosti. Ste polapení v ilúzii lineárneho času, ilúzii že ste telo, ilúzii, že ste oddelený od Boha. Týmto spôsobom sa duša dočasne stáva „viazanou“ na určité ríše skúseností. Duša zabudne na svoj skutočný pôvod, svoju božskosť a svoju slobodu.

Toto bytie lapeným alebo „zviazaným“ sa tiež nazýva karma.

Získanie „neviazanosti“ alebo uvoľnenie sa často prebieha v rade niekoľkých krokov, alebo štádií toho čo nazývate „vnútorný rast“. Z ľudského lineárneho hľadiska „uvoľňujete karmu“ a pomaly sa premieňate v postupnosti štyroch fáz vnútorného rozvoja, o ktorých sme hovorili v sérii o Pracovníkoch Svetla. Z hľadiska Ducha, sa však jednoducho potácate späť do vášho prirodzeného stavu božského uvedomenia. Z tohto pohľadu, uvoľňovanie karmy nie je nič iné ako spomínanie si na vašu vlastnú božskosť.

Vaše Svetelné JA

Mnoho dimenzií, mnoho ríš vedomia sa stretáva vo vašom vnútri. A vy ste skutočne Majster, stvoriteľ celého poľa dimenzií. Ste hviezdou s mnohými lúčmi, vedomie duše s mnohými prejavmi. Môžete slobodne aktivovať akúkoľvek realitu, ktorú si zvolíte.

Ak odhodíte pojem lineárneho času alebo chronológie, povolíte sami sebe uveriť, že minulosť ani budúcnosť vás neurčujú. Môžete potom seba cítiť ako stred vibračného poľa dimenzií, ktoré všetky vyžarujú z jedného božského, bezčasového zdroja: z vás.

Predstavte si sami seba ako stred všetkých skutočností, všetkých možností, a potom si zvoľte tú, ktorá vám prináša najviac Svetla.

Vyberte si najjasnejší, najmilovanejší lúč v poli, a teraz na chvíľu, choďte do jeho vnútra a pociťujte aké to je BYŤ lúčom.

Toto je vaše Svetelné JA.

Toto je vaša časť, ktorá sa najviac podobá na Boha.

Tradične sa bytosti, ktoré sú najbližšie k Bohu nazývajú Archanjeli.

A to je to čím ste, v tejto dimenzii, práve teraz.

Naozaj ste Archanjeli.

Archanjeli sú bytosti, ktoré sú veľmi blízko k Duchu alebo Bohu, ale nie sú s ním úplne jedno. Sú jeden krok vzdialení od absolútneho vedomia, teda čistého Bytia bez rozlišovania, stávania sa alebo individuality.

Archanjeli majú určitý druh individuality. Každý z nich je jedinečný. Je možné povedať, že Archanjel má určité charakteristiky. To nie je možné povedať o Bohovi alebo Duchovi. Boh je Všetko a Nič. Kvôli tomu Archanjeli vstúpili do ríše oddelenosti, ríše „Ja“ verzus „ostatní“. Sú súčasťou duality, avšak len mierne.

Archanjel je aspektom Boha, ktorý sa prejavil ako konkrétna Bytosť, ako konkrétna Forma. Grécky filozof Platón to nazval Ideou, čo v našom vyjadrení je základná alebo „archetypálna“ energetická realita, ktorá presahuje fyzický svet. Archanjeli sú v tom zmysle platonickými Ideami. Existuje Archanjel (Idea) Lásky, Pravdy, Božskosti, atď. každá z nich stelesňuje určitý aspekt Boha. Archanjeli nie sú až tak osobami ako energetickými poľami s individuálnou príchuťou.

Prečo Duch alebo Boh stelesňuje aspekty seba týmto spôsobom?

Bolo to z radosti z tvorenia, že to urobil.

Archanjelske energie sú výrazom Božskej nekonečnej kreatívnej radosti.

Archanjeli nie sú mimo Boha. Nič nie je mimo Boha. Boh je vo všetkom. Boh je prítomný vo všetkých stvorených energiách ako „aspekt ducha“. Toto je aspekt, ktorý robí všetky tieto energie jedným.

To čo oddeľuje jednu bytosť od druhej, to čo ju robí odlišnou a jedinečnou, je „aspekt duše“. Aspekt duše sa týka individuality bytosti.

Všetky stvorené bytosti, ktoré majú individualitu sú v skutočnosti stretnutím Ducha a Duše, vedomia (ducha) a skúseností (duše).

Stvorenie je tanec Ducha a Duše

Archanjeli sú takpovediac prvorodené deti Boha. Nie „prvé“ v lineárnom zmysle, ale v zmysle, že sú veľmi blízko k Bohu. Nesú hlboké vedomie vo svojej božskosti, „aspekt ducha“. Ľudia vnímajú Archanjelov ako jasné a čisté Svetlo.

Existujú rôzny Archanjeli. Každý Archanjel vyžaruje energiu ako lúče svetla zo Slnka. Vyžarovaním týchto lúčov ďalej a ďalej sa Archanjel dotýka neznámych miest, ríš skúseností, ktoré sú pre neho nové. Archanjelská energia sa naťahuje smerom von a v tomto spontánnom kreatívnom pohybe preniká tým, čo je od nej odlišné, tým, čo nie je Svetlo, ale Temnota. Temnota tu znamená: oddialené od Jednoty/Ducha, odtiahnuté ďalej do ríše individuality.

Boh alebo Duch nie je Temnotou ani Svetlom. Boh jednoducho je. Archanjeli sú bytosti Svetla. Vytvorením Svetla, Boh tiež vytvoril Temnotu. To je jednoducho spôsobené tým, že Archanjeli sú v dimenziách duality, vonku z Jednoty. Majú zmysel pre individualitu. Vytvorenie Svetelného JA (Anjela) so sebou prinieslo vytvorenie Temného JA, časti JA, kde Svetlo nie je prítomné. V tejto polarite je krása, pretože ustanovuje dynamiku tvorenia.

Boh, čisté bytie a vedomie, túžil po skúsenostiach, a tieto skúsenosti získava prostredníctvom stvoreného Univerza, cez svoju prítomnosť (vedomia, pozn. prekl.) v jeho aspektoch (Univerza, pozn. prekl.) Svetla a Temnoty.

Čo budú Archanjeli skúšať potom ako vstúpia do ríše duality, Boh nevedel. To je to čo potreboval: nie všetko vedieť ale skúsiť niečo nové.

Vystúpením z Jednoty Archanjeli vstúpili do prázdneho priestoru, priestoru schopností, priestoru nekonečných možností.

Archanjeli zistili, že môžu tvoriť mnoho foriem a žiť v nich. Každá forma, ktorú obývate ako vedomá bytosť zahŕňa určitý uhol alebo perspektívu, ktorá umožňuje „beztvarému vedomiu“ zakúšať veci špecifickými spôsobmi.

Celý proces cestovania Archanjelov za skúsenosťami môže byť charakterizovaný ako obrovský vodopád trblietavého Svetla. Energia Archanjelov sa vyliala z Boha/Zdroja ako mohutný tok perlivej, jasnej vody, prúdiacej každým smerom. V tomto obrovskom prúde vody sa vydelili malé potôčiky, ďalej sa rozdeľujúc do ešte menších potôčikov, až kým boli maličkými kvapkami tekutého Svetla. Tieto kvapky je možné prirovnať k individuálnym jednotkám vedomia, každá so svojou vlastnou sadou skúseností.

Tanec Ducha a Duše sa teraz naozaj začal!

Individuálne jednotky vedomia, ktoré nazývame duše, sa vydali na svoju cestu. Hlboko v sebe niesli energiu Ducha alebo Zdroja, rovnako ako energiu Archanjela, z ktorého vyplynuli. Ale ako cestovali ďalej a ďalej, prišli na skúsenosť, že mohli zabudnúť na svoj pôvod, zabudnúť na svoju božskosť a stratiť sa v temnote a ilúzii. Túto polaritu Svetla a Temnoty je možné najlepšie zakúšať ako ľudská bytosť, žijúca na Zemi.

Keď opisujeme proces vyžarovania Archanjelov zo Zdroja a prípadne stávanie sa ľudskou bytosťou, zdá sa, že ide o lineárne, chronologické rozprávanie. Ale nie je to tak. Vyžarovanie vodopádu energie z Boha sa deje práve TERAZ. Toto rozprávanie vám hovorí o identitách, ktoré sú vám dostupné TERAZ, nie je to o tom, kým ste boli v nejakej dávnej minulosti. Práve v tejto chvíli je vo vás vrstva čistej Archanjelskej energie, vrstva čistého Svetla. Sú vo vás tiež vrstvy zmätku a strachu. Ale vy si v každej chvíli môžete vybrať, byť Svetelným JA, Anjelom, ktorým ste. Neexistuje nič, čo by ste mali rozvíjať, je to jednoducho časťou toho, kým ste.

Je dôležité si uvedomiť, že nemusíte vzhliadať k duchovným Majstrom, Sprievodcom alebo Anjelom. Neexistuje ani jedna autorita nad vami. Vy sami ste medzi „prvorodenými“ sediaci vedľa trónu Boha. Vy sami ste Boh a Anjel.

Najľahší spôsob ako sa dotknúť vášho Svetelného JA je prostredníctvom spojenia s vrstvou čistého vedomia, čistého Ducha vo vás. Toto dosiahnete stíšením sa na vnútornej a vonkajšej úrovni. Ticho, ktoré potom zakúsite je naozaj stále vo vás prítomné, len si to musíte uvedomiť.

Keď sa spojíte s tichom, s dimenziou večnosti vo vás, môžete cítiť túžbu Ducha po skúsenostiach. Z tejto túžby sa zrodilo vaše Svetelné JA.

Duša zažíva najväčšiu radosť zo súhry medzi Duchom a skúsenosťami, súhry medzi božskosťou a ľudskosťou. To je tajomstvo Univerza.

Keď ste čistým Duchom, vaša skutočnosť je statická. Nič sa nemení. Skúsenosti a pohyb sa objavia len keď existuje vzťah medzi niečím vonkajším a vami/Duchom. Keď vnímate niečo iné ako ste vy sami, je to výzva na skúmanie, na cítenie, na zisťovanie. Ale na to, aby ste zakúsili niečo iné ako ste vy, musíte sa vyčleniť z absolútnej Jednoty, mimo Boha/Ducha. Keď to urobíte stanete sa individuálnou dušou.

Vy ste jedinečnou dušou: jednou nohou v ríši Absolútna, druhou nohou v ríši Relativity (t.j. duality).

Vo svojom skúmaní relativity (duality) môžete zájsť tak ďaleko od Domova, že stratíte kontakt s prvkom Ducha vo vašom vnútri. Vaša duša sa potom stratí v ilúzii strachu a oddelenosti.

Najväčšia možná radosť je, keď zoberiete časť ríše Skúseností zatiaľ čo zostanete spojení s Duchom, s Domovom. Vyvážená súhra medzi Duchom a Dušou je zdrojom najväčšej Kreativity a Lásky.

Z tejto perspektívy ste vy všetci na ceste hľadania správnej rovnováhy medzi absolútnou Jednotou a bytím individuálnou bytosťou. Tí medzi vami, ktorí sú Pracovníkmi Svetla v súčasnosti pracujú na väčšom uvedomení svojej Jednoty s Duchom. Cestovali do duality dlho a ďaleko, a oni, t.j. ty, môj drahý čitateľ, sú pripravení prísť Domov. Avšak nie do statického Domova Čistej Jednoty, ale do dynamickej, kreatívnej reality božských, multidimenzionálnych ľudí, ktorých skúsenosti budú naplnené Radosťou a Svetlom.

Vo vás všetkých, ktorí toto čítate, existuje intenzívna túžba po Domove a hlboké odhodlanie skutočne vedieť, kto ste. Udržujte svoju túžbu a odhodlanie živé a dôverujte im, pretože ony vás privedú Domov.

*  *  *